Dnes (1. augusta) uplynie 110 rokov od sprevádzkovania stanice. Totiž,
prví turisti sa vydali na cestu po novovybudovanej železničnej trati do
konečnej stanice Jungfraujoch 1. augusta 1912.
Výstavba železnice Jungfraubahn je priekopníckym projektom v Alpách.
Sprevádzali ho neúspechy i drámy. Krok za krokom si vizionári razili
cestu najskôr cez hory Eiger a Mönch v Bernských Alpách.
Horský masív Jungfrau oddávna fascinoval básnikov, maliarov, ale aj
inžinierov, politikov i podnikateľov. Prvé pokusy zdolať ho spustili
zároveň aj túžbu postaviť cez tieto trojité vrcholy železnicu. Táto
myšlienka začala dostávať konkrétne kontúry koncom 19. storočia počas
rozmáhajúcej sa "horskej železničnej horúčky", kedy vo Švajčiarsku vybudovali veľký počet takýchto tratí. Jungfraubahn bola vrcholom tejto vlny železničných stavieb.
Už v roku 1869 politik z mestečka Interlaken vo švajčiarskom kantóne
Bern Friedrich Seiler naplánoval pneumatickú železnicu z Lauterbrunnenu
až do Rottalu na úpätí vrchu Jungfrau. Na vrchol mal viesť bezpečný
horský chodník. O 20 rokov neskôr vyvolali kontroverziu hneď tri súčasne
spustené projekty. Všetci videli ako východiskový bod železnice obec
Lauterbrunnental.
Švajčiarsky podnikateľ Adolf Guyer-Zeller, ktorý bol na turistike v
horskej dedinke Mürren, to však videl ináč. V nedeľu 27. augusta 1893 mu
preletel pohľad ponad obec Lauterbrunnental na hory Eiger, Mönch a
Jungfrau a zbadal novú železnicu v lyžiarskej oblasti Wengernalp v smere
na vysokohorský priesmyk Kleine Scheidegg. Vtedy mi zišlo na um
postaviť železnicu práve z Kleine Scheidegg do Jungfrau. V kúpeľnom
hoteli Mürren ešte v tú noc načrtol na papier plán budúcej železnice.
O necelé štyri mesiace predložil federálnej rade žiadosť o licenciu.
Jeho železnica Jungfraubahn bola od začiatku plánovaná ako elektricky
ovládaná ozubnicová trať, ktorá mala viesť tunelom na ľadovci Eiger.
Železnica mala tri zastávky – každú so špecifickým výhľadom na
neopakovateľné čaro Álp. Zakladateľ železnice Jungfraubahn Adolf
Guyer-Zeller získal stavebné povolenie 21. decembra 1894.
Samotné práce na výstavbe sa začali 27. júla 1896. Počas nasledujúcich
16 rokov robotníci postupne razili tunel. Vytúžený deň nastal 21.
februára 1912, keď sa tunel vynoril na vrchole hory na denné svetlo.
Dopravu na Jungfrau zabezpečujú dodnes tri železnice - Berner Oberland
Bahn, Wengernalpbahn a vrcholová Jungfraubahn s odlišným rozchodom 1000 a
800 milimetrov s dvoma prestupmi v každom smere. Celková dĺžka trate z
Interlakenu do hornej stanice je 30 kilometrov, pričom najvyšší sklon na
trati je 25% s prevýšením 2887 metrov.
Jednou z atrakcií najvyššie položenej železničnej stanice v Európe
Jungfraujoch je ľadovcová jaskyňa, ozdobená nasvietenými ľadovými
sochami. Jaskyňa zohráva paradoxne dôležitú úlohu pri ohreve
návštevníckeho centra s reštauráciami a obchodmi na vrchole hory. Denne
totiž útrobami ľadovca prejdú tisícky návštevníkov a aby ľadovec túto
záťaž vydržal, odvádza prebytočné teplo z jaskyne preč. Tento
obdivuhodný úsporný energetický systém sa tak zaobíde bez kúrenia a
radiátory sa nachádzajú len v starej budove vedeckého observatória.
V novom turistickom objekte Top of Europe z roku 1987 si vystačia s
energiou zachytenou zo slnka prostredníctvom obrovských okien a s
prebytočným teplom z kuchýň a davov turistov. V súčasnosti tvoria viac
ako polovicu cestujúcich na železnici Jungfraubahn návštevníci z
ázijských krajín.